2012/05/22
“In the next war, we shall bury the dead in cellophane” (E. Hemingway - Second Poem to Mary)
Bardejov 2011
Pieces of me (2011-)
24 sheets of A4 paper in clip-fix frames, book (250 pages), videoprojection
michal rohal
http://www.flickr.com/photos/threesecondsago/
http://www.flickr.com/photos/myshakphotography/
2012/05/15
“Na Belvederi, či jak tomu nadavaju, ňeďaleko Luniku ďeveť som našiel taku barabizňu. Za vysokym plotom, ňevidno, či tam dakto vobec byva. Ale ja viem, že tam dakto byva…už, bo inačej by tam ňeboli tote krabice”
Košice 2012
2012/04/24
UNTITLED
“Keď som bol maly, chodil som dakedy na nakupy. S taškou v ruke, preskakoval som panely a bordeľ po stavbaroch nahadzany pri panelakoch (to jak som bol u babky, bo my sme byvali v staršej bytovke, čo ešťe tehlova bola). I keď to ňebolo v Košicoch, mam taky pocit, že to muselo byť take iste. I u nas zostali take iste cestičky.”
Košice 2012
2012/04/21
“Mala žlta buďa vedľa veľkej sivej buďi. Ono tota buďa napravo je vlasne koscel, ktory sa inakše dostal už aj do vyberu zaujimavej vychodoslovenskej architektury. No ale či tota krasa neni taka, barz zamerana len na ňeho.”
Košice 2012
2012/04/17
UNTITLED
“Ňeznašam svoj skener. Tak som sa tešil na totu fotku a tak naprd vyšla…a toten fotošpot to šetko ešte horšie robi. No ale k veci. Košice ma furt fascinuju. Kostoly medzi panelakmi, paradne plechove ploty (jak u nas na kasarňoch bolo dakedy) a milion odpatkoch šade.”
Košice 2012
2012/04/13
UNTITLED
“Jak na majstrovstvach sveta v hokeju spoznaš slovenskeho fanušika i keď fandi Švedcku? Ma zo sebou rizky nabalene.”
Košice 2011
2012/01/13
Ako Viktor čokoladu lamal
“Ďe bolo, tam bolo, bola jedna Wyspa v Gdańsku a tam my (akože ja, Viktor a am ie). Roboty sme mali po…veľa a hladni sme boli celkom slušne. Am ie kukla do kapsy a tam čokoladka, ta davaj het na stol a že si rozdeliť iďeme. Viktor, šikovne rozlamal a rozbalil, že hura! No, ale marha kukaj tu! Plano sa polamala čokolada, každy kusek inši. A teraz babo raď! Prve, že podľa toho, jaky ktory veľky, ale to am ie by dostala najmenši, ta že by to nebolo barz spravodlive, bo to bola vlasne jej čokolada. Potom, naopak, ale to zas by dostala najvekši, a boli by sme i suhlasili, ale ona že ňe a zobrala toten stredny. A my s Viktorom zas sme boli tam, ďe pretym a tak sme pokračovali v hutani, ktory kusek komu pojde, ale nakoňec Viktor zobral toten najmenši a ja chudak som schytal toten najvekši. No a jake poučenie z toho mam? No, že ňemam jesť čokoladu na prazne brucho.”
Gdańsk 2011
